ZAMUN a návšteva z Palestíny

V dňoch 29.marca-1.apríla 2017 sa deväť študentov Evanjelického lýcea pod vedením p. prof. Kathryn Fredell zúčastnilo súťaže ZAMUN v Žiline. Študenti reprezentovali rôzne krajiny počas modelového zasadnutia OSN. Po skončení súťaže s našimi študentami prišli do Bratislavy aj desiati študenti Evanjelickej školy v Palestíne so svojimi dvoma učiteľmi. Naši študenti sa im venovali až do ich odchodu v utorok 4.apríla. V pondelok spoločne navštívili aj OSN vo Viedni.

(Tento krátky report napísala p. prof. Jana Griačová. Okrem toho máme aj krásny report od dvoch študentiek:)

30. marca 2017 sme sa zúčastnili súťaže modelového zasadnutia spojených národov. Osobne to bola pre mňa úplne nová skúsenosť, od ktorej som vôbec nevedela, čo čakať. Avšak počas týchto troch dni aktívneho debatovania týkajúceho sa súčasných problémov politických situácii sme spolu so študentmi z rôznych krajín prežili nenahraditeľné zážitky a nadobudli jedinečné skúsenosti. Spoločne sme sa venovali témam ako ochrana kultúrneho dedičstva vo vojnových zónach, domáca výroba a používanie výbušných zbraní, problematika ženskej obriezky či temné stránky internetu v otázke terorizmu.

Následne malo pár z nás od nedele do utorka možnosť zahrať sa na hosťovské rodiny pre decká z Palestíny. Viacerí z nás z toho mali, pravdupovediac, zmiešané pocity. Predsa len, každý kto sa aspoň trošku zaujíma o dianie vo svete vie, že Palestína je v dlho-trvácnom konflikte s Izraelom. Taktiež buďme k sebe úprimní a priznajme si, že všetci máme určitý stereotyp o obyvateľoch Arabských štátov. Avšak, možno práve to bol dôvod, prečo sme sa aj tešili. Chceli sme počuť informácie z prvej ruky, od ľudí, študentov v našom veku, o tom, ako to oni vidia a aké to naozaj je, keďže každý vieme, aké sú médiá. Ja osobne som hosťovala jedno 14 ročné dievča, ktoré sa narodilo v USA a po desiatich rokoch sa s mamou vrátila späť za rodinou do Betlehemu. Sama mám doma 14 ročného brata, ktorý je v najlepšom čase jeho puberty a nedá sa s ním rozprávať o ničom inom ako o slovenských rapperoch, dievčatách a futbale. Preto som v porovnaní s ním žasla, že 14 ročné dievča sa dobrovoľne prihlásilo diskutovať o politických problémoch nášho sveta a ako nám vedela odpovedať na všetky otázky o dianí doma.

V nedeľu sme jej teda mali spraviť program a keďže všetci vystúpili z autobusu so slovami “Aupark!” tak sme nemali na výber a strávili snáď 4 hodiny v nákupnom centre, ktoré oni nemajú. Neskôr sme ju presvedčili ísť sa prejsť aspoň na hrad, aby videla aj niečo iné ako presklené výklady obchodov. Tam sme pobudli asi dve hodinky, prešli sa po nových záhradách, posedeli pri fontáne. Vtipno-nevtipná príhoda: chalanisko z Palestíny si zapol z mobilu hudbu, na ktorú začal môj priateľ tancovať, na čo sa chalanisko ozval, že asi by zrovna na túto pieseň tancovať nemal, nakoľko sa tam spieva o vojne u nich doma a o zabíjaní detí. Takže asi toľko o pozitívnych songoch v Palestíne.

Večer sme ju vzali do kina, keďže ani kiná nemajú. Najbližšie je až v Izraeli, kde musia najprv podať žiadosť o vstup do krajiny, na ktorej potvrdenie čakajú mesiac. Väčšina jej spolužiakov v kine napríklad nikdy nebola, čo mi príde neuveriteľné, keďže ja chodím do kina aspoň raz do dvoch mesiacov. Vzali sme ju na film z druhej svetovej vojny, takže sa aspoň naučila trošku nového, keďže druhú svetovú​ vojnu ešte na dejepise nepreberali.

V pondelok sme šli všetci spolu do Viedne, do jednej zo 4 budov OSN na svete. Prešli sme si riadnou kontrolou batožiny a detektorom, dostali sme visačky, ktoré nás označili za návštevu​ OSN. Po menšom čakaní sme sa šli naobedovať​ do jedálne, ktorá ponúkala jedlá podľa krajín, takže ste tam mali napríklad ázijské jedlá, americké, pizzu, cestoviny, juhoamerické, vegetariánske či vegánske. A na podiv boli ceny niekedy menšie ako v slovenských fast foodoch. Po obede sme mali menšiu tour de budova, počas ktorej sme si pozreli jednu zo zasadacích sál, popýtali sme sa na otázky, ktoré nás zaujímali chlapíka, ktorý nám robil sprievodcu (pozn. vedel plynulo nemecky, anglicky, španielsky, portugalsky a francúzsky). Martin Nesirky, riaditeľ UN Information Services, ktorý je taktiež súčasťou Model UN programs, nám zobrazil fungovanie skutočnej OSN, načo sme sa presunuli na stretnutie s ambasádorom Palestíny, ktorý nás previedol politickou situáciou v Palestíne.

Po návrate do Bratislavy sa boli Palestínčania v skupinke prejsť po starom meste (nakoniec skončili v McDonald’s, ktorý taktiež nemajú, a v Bille, kde si všetci do jedného nakúpili snáď 20 kusov čokolád Milka, ktoré sú u nich vraj veľmi drahé a naše veľké za 3,40€ sú za úžasnú cenu).

Ráno o šiestej odchádzali z Einsteinovej ulice na letisko do Viedne. Takže toto bola moja príjemná skúsenosť s ľuďmi z Palestíny, ktorí sú zhovorčiví, milí a priateľskí.

Nič z tohoto by sa však nestalo bez našej trpezlivej pani profesorky Mrs Fredell, ktorá sa i napriek náročnosti výletu nikdy neprestavala usmievať. Týmto by sme sa jej chceli poďakovať za trpezlivosť, vždy usmievajúcu sa tvár s dobrou náladou a za odvážnosť vziať si nás, bandu tínedžerov, na zodpovednosť. Ďakujeme.

 

Bianka Fábryová a Viktória Križanová, 3.A

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

© 2017: Evanjelické lýceum v Bratislave | Awesome Theme by: D5 Creation | Powered by: WordPress
Problémy so stránkou? Napíšte správcovi.