Prvácky Elvik 2018 − začiatok cesty na lýceu
Som presvedčená, že mnohí z nás, lýceistov, sme už dostali otázku typu: ,,Aké je lýceum?” alebo ,,Čo sa vlastne robí na tej škole?”. Neviem ako vy, ale do mojich odpovedí sa často pripletie niečo o teambuildingu organizovanom už tretí rok študentmi, ktorým záleží na tom, aby sa prváci od začiatku štúdia cítili na Evanjelickom lýceu vítane. Elvik je teda okrem jedinečnej možnosti spoznať starších žiakov či absolventov školy aj príjemným spôsobom ako nadviazať kamarátstva medzi prvákmi a ich triedami navzájom.
Ani sme sa poriadne nenadýchali pachu školských lavíc a už sme sa viezli 10. septembra 2018 autobusom do strediska Prameň v obci menom Častá. Rušnú Bratislavu vystriedalo ticho Malých Karpát. Vzduch bol na tomto mieste čerstvý, ale predsa len presýtený očakávaním. Program začal večerou a neskôr pokračoval aktivitami na spoznávanie, tzv. „icebreakermi“ (v preklade búranie ľadov − múrov a bariér medzi nami, zisťovanie v smiechu a vtipných momentoch niečo o sebe). Spoločne sme si zaspievali aj rôzne piesne a počúvali starších žiakov rozprávať o svojich príhodách zo života: o rozhodnutiach, ktoré mali dobrý, no niekedy aj nie úplne múdry koniec, čím sa otvorila téma tejto trojdňovky – ,,The Road Trip”. Názov samotný prezrádza, že sme boli upriamení na cesty, ktoré sa nám počas nášho života vynárajú pred očami. Niektoré posúdime s ľahkosťou, iné nás mnohokrát tlačia do vážnych rozhodnutí.
Čas plynul a stredisko Prameň sa ponorilo do tmy. Mnohí by si mysleli, že týmto pondelkový večer skončil, ale opak bol pravdou. Noc bola ešte príliš mladá a na scénu prichádzala nočná hra v štýle The hunger games, počas ktorej sa aj prakticky uplatňovala spolupráca a tímová stratégia, keďže ,,išlo o život”. V tú noc sme zaspávali vyčerpaní, ale plní zážitkov a nových vnemov, s nadšením pre ďalší deň.
Studenú noc vystriedalo teplé slnečné ráno a s ním prišiel druhý deň teambuildingu, počas ktorého spolu študenti hrali tímové aktivity (rozvíjajúce logické a kolektívne myslenie) a neskôr, poobede, aj veľkú cestovateľskú hru. Avšak priestor bol aj pre kreatívnych ľudí. Bohatý výber workshopov s možnosťou tvoriť kľúčenky, drôtené stromčeky, vrecúška, či jednoducho čítať kvalitnú literatúru, oslovil nejednu umeleckú dušu, zatiaľ čo vo vonkajších priestoroch areálu prebiehali športové súťaže pre tých, ktorí si radšej zabehajú. Podvečer sme mali čas otázok a odpovedí, rád a fínt, počas ktorého sa mladší študenti dôverne rozprávali so staršími o živote na lýceu.
Nasledoval program, štruktúrovo podobný pondelňajšiemu, avšak namiesto rozhodnutí a príhod či ciest, o ktorých sme počuli predchádzajúci deň, bol tento večer zameraný na jednu konkrétnu cestu, a to na radostnú zvesť − Evanjelium o Bohu, ktorý poslal seba samého za nás, aby sme nemuseli naveky zahynúť, ale mohli mať večný život − predsa nemohla ostať nepovšimnutá. Udalosť, ktorá priniesla slobodu a pokoj tým, čo ju prijali, sa stala ďalšou otvorenou cestou. Otázka bola položená a výzva jasná: ,,Ktorou cestou sa vyberieš ty?”, ,,Skús a presvedč sa, aký je život s Ježišom.”.
Utorok bol zavŕšený opekačkou pod jasným nočným nebom plným hviezd, v rozhovoroch, piesňach minulých čias, s vyslaním do života v plnosti.
Ledva sme mrkli a nastal deň odchodu. Zahrali sme si posledné aktivity, užili si posledný program, ktorý bol tentokrát ráno, spravili sme si veľkú spoločnú fotku. Stredisko Prameň sa pomaly postupne vyprázdňovalo. Prváci odišli, nesúc si v spomienkach so sebou nové poznatky, kamarátstva, zážitky a radosti. Vo vzduchu bolo opäť cítiť očakávanie, avšak nie to, ktoré s nami prišlo v pondelok. Toto očakávanie smerovalo do školy, na miesto, ktoré bude nových lýceistov obklopovať dlhšie ako Častá, do budovy na Vranovskej ulici, kde bude celá cesta − dobrodružstvo pokračovať ďalej.
Na záver pridávam poznatky, zážitky a recenzie niektorých opýtaných prvákov:
„Najviac sa mi páčilo, že sme sa spoznali so spolužiakmi, so staršími a dávali nám rady ako na novej strednej škole. Taktiež sa mi veľmi páčila kapela, ku ktorej sme sa všetci s radosťou pridali. Bol to super čas!“
Ema Ď., 1.A
„Teambuilding sa mi veľmi páčil. Splnil všetky moje očakávania. Páčili sa mi vymyslené hry, športové akcie a aj to, že sme mali voľný čas iba pre seba a mohli sme sa zábavať. Úplne úžasné bolo večerné spievanie a keď nám starší študenti rozprávali o svojom živote. Mohli sme ich viacej spoznať a možno si aj zobrať príklad. Škoda, že to trvalo iba tri dni. Hneď by som sa tam vrátila, hoci aj na mesiac. Jedno veľké ďakujem patrí našim starším kamarátom, že sa podujali na to, zorganizovať to pre nás a dať nám možnost spoznať sa. Ďakujeme!“
Tamara V., 1.A
„Elvik bola super akcia, užil som si aktivity, vďaka ktorým sme sa navzájom spoznali. Som veľmi vďačný všetkým, ktorí Elvik pripravili a venovali nám svoj čas.“
Benjamin S., 1.B
„Elvik je brutálne super nápad a som vďačná za toho, kto to vymyslel. Spoznala som bližšie svojich spolužiakov a zabavila sa pri rôznych hrách. Spievala piesne a smiala sa s kamošmi. Vďaka Pánu Bohu že sme mohli byť na Elviku. :)“
Laura P., 1.B
„Na elviku bolo super. Program bol úžasný. Najviac sa mi páčili the Hunger Games. Bolo top.“
Anonym, 1.C
„Na Elviku bolo fajn…len tie hry mohli byť lepšie. Ale užil som si to…jedlo bolo dobré, prostredie bolo super!“
Matúš K., 1.B
„Elvik sa mi veľmi páčil, lebo to malo veľmi príjemnú atmosféru. Stretol som sa tu s novými ľudmi a zoznámil som sa bližšie, takže to splnilo svoj cieľ. Jedina negatívna vec je, že je moc krátky a dúfam, že ostatné akcie nebudú tiež takéto krátke.“
Erik R.D., 1.A
(Text napísala Ľubka Dekanová, 3.A.)
[Best_Wordpress_Gallery id=“148″ gal_title=“prvacky_elvik2018″]