E x k u r z i a   v     M o d r e     (7.júna 2011)

........... v slnečné a teplé utorkové ráno na 1-dňovú exkurziu do Modry. Veľmi sme sa tešili, nakoľko sme sa mohli odreagovať a „uliať sa“ z náporu koncoročného skúšania. Stretli sme sa na autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave. Netrpezlivo sme čakali na odchod autobusu. Tak konečne !!!!!! Všetci sme sa veeeeľmi tešili! Namiesto skúšania, písomiek sa ide na výlet – exkurziu do malokarpatského mestečka Modra. Isto už väčšina z nás v minulosti bola v tomto malebnom vinohradníckom mestečku, ale tentokrát ideme s kamarátmi, aby sme si pozreli samotnú výrobňu známej modranskej keramiky. Každý školák na Slovensku vie, že Modra je známa aj ako mesto štúrovcov, ktoré sa zapojilo do boja za národné obrodenie. Samotný Štúr tu žil, pôsobil a aj zomrel.

Do Modry sme dorazili o 8:50. Prešli sme kľukatým vstupom a na námestie, kde sme vystúpili z autobusu, prešli sme cez námestie, uprostred ktorého sa pyšne vypína práve socha Ľudovíta Štúra.

Pomedzi domy sme sa prechádzkovým krokom dostali k dolnej časti mestečka, ktorá bola hlavným programom dňa a kde sa nachádza modranská keramická dielňa, založená v roku 1883 a v roku 1952 tu vzniklo výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika. Naša sprievodkyňa nám porozprávala zaujímavé historické údaje a udalosti, pozreli sme si o tom video a následne sme sa presunuli do výrobne, aby sme videli samotnú výrobu keramiky. Najskôr nám bol ukázaný postup, ako sa tvarujú a vyrábajú hlinené nádoby. Jeden pán priamo pred nami vyrábal tieto nádoby. Prešli sme do ďalšej miestnosti, kde sme sa dozvedeli, čo je to glazúra a na čo slúži. Keď sme zistili zaujímavosti o glazúre, presunuli sme sa do miestnosti, kde sa priamo na glazúru maľujú ornamenty. Práve v tom čase tu boli aj rakúski študenti, ktorí sa tomuto peknému remeslu zaúčajú. A myslím si, že na správnom mieste. Posledným úkonom je vypaľovanie, o ktorom sme sa dozvedeli v poslednej miestnosti – vo výpaľni. Vysvetlili nám, prečo je potrebné vypálenie keramiky, a že práve konečná podoba vázy, šálky, taniera, a pod. sa získa vďaka vypáleniu vo veľkých peciach.

Keď sme už všetko videli a dozvedeli sme sa zase niečo nové, bolo na čase vrátiť sa do mesta, kde sme mali rozchod a voľný program. Mohli sme ísť podľa našej vôle – buď po obchodoch alebo pozrieť si historické pamiatky Modry. Alebo sa jednoducho hrať. Nakoľko bolo horúco, skoro všetci sme sa najskôr nahrnuli do zmrzlinárne. Naše mlsné jazýčky si prišli na svoje. A až potom sme išli individuálne, prejsť sa po meste.

Pri zraze o 13.-ej sme boli všetci presne nastúpení. Keď sme odchádzali, bolo nám veru aj smutno. A to z dvoch dôvodov: 1. skončil pekný deň a výlet spolu so spolužiakmi a po 2. - na ďalší deň nás čaká učenie a skúšanie v škole. No, ale taký je život! Povinnosti musia byť na prvom mieste, aj keď to zavše ťažko padne.

Záver nášho školského výletu v Modre bol spečatený aj tým, že sa zatiahla obloha, začalo pršať. Neskôr zo správ sme sa dozvedeli, že prietrž mračien, ktorá zasiahla Modru v utorok, v popoludňajších hodinách, napáchala veľké škody v Modre a v okolí.

Niki Popara, Kvarta A, jún 2011.